Trumpovo odstúpenie z Iran-dealu - reakcia na Vladimíra Palka

Autor: Maroš Cuník | 10.5.2018 o 15:52 | (upravené 11.5.2018 o 20:55) Karma článku: 2,52 | Prečítané:  752x

Po druhýkrát v krátkom čase nesúhlasím s výkladom Vladimíra Palka. Tak ako v otázke reformy voľby prezidenta PZ, tak i v prípade Iránskeho dohovoru sa nazdávam, že sa Palko mýli. Prvý raz som sa nevyjadril, ale dnes mi to nedalo.

Neberiem ani do úvahy taký detail, že táto "medzinárodná zmluva" v skutočnosti nebola ratifikovaná americkým senátom. Prakticky sa teda zo strany USA jednalo len o vládne rozhodnutie, bez právnej sily medzinárodnej zmluvy.

Oveľa dôležitejšie je, že USA touto zmluvou stratilo možnosť tlačiť na Irán pomocou sankcií a ďalších nástrojov (napr. zmrazenie účtov, zoznamy nežiadúcich osôb). Práve z toho dôvodu je Trumpova racionalizácia odstúpenia od zmluvy opodstatnená. Irán podporuje zločinecké režimy a teroristické organizácie v oblasti blízkeho východu aj vďaka faktu, že USA a Európska únia skončili s politikou sankcií voči Iránu. V prenesenom zmysle slova sú to západní investori, ktorí financujú destabilizáciu stredného východu. Odstúpením od zmluvy sa vytvára pre Ameriku väčší manévrovací priestor ako na Irán tlačiť.

Tzv. Iran deal sa nevzťahuje na vývoj balistických rakiet. Vieme, že Irán pokračuje vo vývoji medzikontinentálnej rakety, na čo má vzhľadom k odvolaniu sankcií vhodné finančné i technologické podmienky. Môžeme sa naivne nazdávať, že Iránsky vesmírny program je v prvom rade mierovým úsilím. Avšak, väčšina krajín, ktorá sa v minulosti angažovala v raketovom výskume, mala úmysel využívať svoju techniku vojensky. Nedokážem si predstaviť, prečo by mal byť Irán výnimkou. Najmä vzhľadom na jeho povesť. Stavať medzikontinentálnu raketu, aby niesla konvenčnú hlavicu, je príliž veľký luxus. Preto by som bol opatrný aj v hodnotení úprimnosti Iránu napĺňať túto zmluvu.

Veď izraelský premiér len pred niekoľkými dňami prišiel so správou, že Irán v skutočnosti pokračuje v budovaní svojeho nukleárneho arzenálu. A to bez vedomia medzinárodných pozorovateľov. Samozrejme, vzhľadom na napäté vzťahy medzi Izraelom a Iránom, a zároveň berúc do úvahy mocenské snahy premiéra Netanjauha, môžeme brať tieto obavy Izraela s miernou zdražanlivosťou. Avšak i Spojené štáty potvrdili správnosť vyjadrení premiéra Netanjauha. Preto by sme ich nemali prekročiť iba mávnutím rukou.

Navyše, doposiaľ sa Iránski predstavitelia vyjadrovali tak, že nehodlajú odstupovať od zmluvy tak, ako to urobila Amerika. To znamená, že medzinárodní pozorovatelia ostávajú v krajine s rovnakými právomocami ako doteraz. Akurát bez Američanov. Ak teda (najmä Európski partneri) dôverujú Iránu, že skutočne plní zmluvné predpisy, prípadné jednostranné odstúpenie zo strany Iránu by znamenalo koniec tejto dôvery, a o to silnejšiu reakciu zmluvných strán (predpokladám, že najmä Európskych, o zámeroch Číny a Ruska vzhľadom k Iránu si nie som istý).

Nakoniec, nedávne protesty v Iráne len potvrdzujú, že miestne masy profitovali zo zdvihnutia sankcií len minimálne. Oveľa viac z nich profitovali zahraničné zločinecké organizácie a diktátorské režimy. O úprimnosti Iránu a jeho politických predstaviteľov do istej miery vypovedá i video z iránskeho parlamentu iba deň po vypovedaní zmluvy. Mierne povedané, je náročné brať za partnerov osoby s takýmto mentálnym nastavením.

Tvrdiť teda, že USA z odstúpenia nezískalo nič, vychádza z nedôslednej analýzy. USA získavajú opätovnú možnosť tlačiť na Irán pomocou sankcií. Zmluva zostáva v platnosti pod dohľadom Európy. USA tak získavajú možnosť tlačiť na Irán, aby spravil ďalšie ústupky. Zároveň sa otvára možnosť postupne znižovať napätie na blízkom východe, alebo prinajmenšom znížiť vplyv Iránu na niektoré režimy v oblasti. A ak Irán skutočne potajomky pokračuje vo svojom nukleárnom programe, práve skrze ekonomické sankcie sa mu vytvoria najväčšie prekážky k napredovaniu.

Pripúšťam, že odstúpenie od dohody s Iránom je stratou pre Európu, čo považujem za jeden z významných argumentov, prečo považovať z našej strany toto rozhodnutie za nebezpečné. Najmä z dôvodov ekonomických. Druhým je samozrejme fakt, ktorý spomína i Palko, a teda, že opäť dochádza k rozporu medzi USA a Európou. Nie je to tak však po prvý raz, a nazdávam sa, že sa nám podarí preklenúť i túto nezhodu. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?