List pánu ministrovi zahraničných vecí

Autor: Maroš Cuník | 24.7.2010 o 15:59 | (upravené 24.7.2010 o 16:05) Karma článku: 7,59 | Prečítané:  1918x

List ministrovi zahraničných vecí, Mikulášovi Dzurindovi, ktorý som mu poslal v pondelok 19. júla, teda ešte pred zverejnením rozhodnutia medzinárodného súdu v otázke Kosova.

Vďaka tomuto rozhodnutiu je na mojej strane další argument!

 

Vážený pán minister

V prvom rade by som Vám chcel ako občan tejto krajiny, ktorý myslí na jej budúcnosť poblahoželať k úspechu pravicovej koalície vo voľbách i pri vytváraní vlády. Dovolím si povedať, že ma celkom potešilo, že ste práve Vy boli vybraný do úlohy ministra zahraničných vecí. Nerád by som zachádzal do vecí vnútri Vašej strany, nerád by som rozoberal to čo sa dialo asi tri mesiace pred voľbami. Je nutné povedať, že či to boli záležitosti čisté alebo nie, zahraničie to určite vnímalo menej citlivo ako my tu, na Slovensku. Práve preto považujem Vašu voľbu ako ministra zahraničných vecí za správnu, nakoľko Vás v zahraničí poznajú ako bývalého úspešného predsedu dvoch vlád, celkom určite sa aj vy osobne poznáte s množstvom zahraničných lídrov. V zahraničných vzťahoch budete celkom určite prínosom.

A teraz k mojej žiadosti, alebo návrhu. Pamätám sa, pán minister, keď som Vás asi pred piatimi rokmi videl v televízii TA3, diskusia sa týkala Kosova. Vtedy, samozrejme, Kosovo ešte nevyhlásilo samostatnosť, no Vy ste beztak v tejto otázke hájili záujmy Srbska. Vtedy som bol ešte veľmi mladý, mal som snáď 15 rokov, tak mi prosím prepáčte ak si náhodou nepamätám všetky detaily. Celkom určite ste aj nejako argumentovali, no ani na to si už nespomínam. Každopádne, ešte doteraz veľmi dobre viem, ako to namosúrilo môjho otca,  silného (klasického) liberála. Ak by som podobnú diskusiu videl dnes, tak v súlade s pravidlom, že jablko nepadá ďaleko od stromu, nahnevalo by to aj mňa.

Pán minister, týmto listom Vás žiadam, aby ste ako človek, ktorý si váži slobodu navrhli vláde a odsúhlasili uznanie Kosova ako samostatného štátu. Samozrejme, nežiadam to len tak, nastoľujem argumenty. V prvom rade je tu pravidlo slobody. Zrodilo by sa azda Československo bez vyhlásenia samostatnosti, na jeseň 1918? Aj vtedy Anglicko, neskorší partner by bolo radšej, ak by bola zachovaná stabilita v stredoeurópskom regióne, a podporovalo zachovanie Rakúsko Uhorska. Ale predsa, ak sa jeden národ v područí druhého necíti dobre, nech je ten akokoľvek spravodlivý a ústupčivý, prečo mu brániť v samostatnosti. Je treba nahliadnuť do histórie. Áno, aj Nemci zobrali Československu po Mníchovskej zrade Sudety, lenže Nemci boli už vtedy, vlastne už od obsadenia Saaru a neskoršej vojenskej okupácie demilitarizovaného Porýnia hrozbou. Akú hrozbu však vytvára maličké Kosovo, ktoré aj vyzerá, že bude demokraticky riadeným štátom? Ak nezávislosť Kosova potvrdila mocnosť, vrchol svetovej demokracie, USA, určite žiadnu. Celkom nefunkčný sa mi zdá i argument unilaterálneho vyhlásenia nezávislosti, v rozpore s medzinárodnými zmluvami. Pán minister, sám dobre viete, že aj USA vyhlásilo nezávislosť unilaterálne, a teraz je prvým zástancom svetového mieru. Unilaterálne vyhlasovali nezávislosť republiky bývalého ZSSR ale najmä bývalej Juhoslávie, a aj na priek tomu, že také Chorvátsko bolo uznávané pomerne pomaly, postupne ho uznali všetky krajiny OSN. Medzinárodné zmluvy, ktoré boli vytvorené, boli takisto tvorené iba štátmi, ktoré si chcú zachovať svoju územnú integritu, nemôžeme sa teda čudovať, že sú tak alebo onak striktné. A, koniec koncov, OSN je organizácia fungujúca veľmi zle. Členmi valného zhromaždenia sú všetky krajiny, aj tie nedemokratické, teda aj prijaté návrhy nemusia nutne byť správne.

Pán minister, prestaňme, my Slováci byť otrokom Panslavizmu. Čo nás vedie k tomu, aby sme boli takýmito Rusofilmi, alebo obhajovať záujmy Srbska. Veď to, čo urobili Srbi nie len na národe Albánskom ale i Chorvátskom, či národe Bosniakov, má obdobu iba v nacistickom Nemecku. Novodobá srbská politika je popretkávaná nehumánnosťou, vraždami, genocídou. Doteraz vyše 50% Srbov by neudalo Ratka Mladiča polícii. Slobodan Miloševič i Radovan Karadžič majú v Srbsku doteraz nenormálne vysokú podporu. Ako môže Slovenská republika podporovať v tomto boji takýchto ultranacionalistov? Ako som podotkol, vyhlásenie nezávislosti Kosova nebolo úplne v súlade s medzinárodnými pravidlami, ale ako by aj mohlo? Kosovskí Albánci sú národom, ktorý vytrpel veľa. Od 90. rokov minulého storočia boli prenasledovaní ako zver. A teraz, keď chcú obmedziť alebo zrušiť jurisdikciu Srbska nad sebou, tak ich v tom nepodporíme? Pán minister, rozpad Juhoslávie bol neodvratný, ak nezávislosť získalo 5+1 (Slovinci, Chorváti, Bosniaci, Macedónci, Čiernohorci + Srbi) zo 7 veľkých národov Juhoslávie, prečo to nedovoliť aj tomu poslednému, Kosovskému? Neuspeje ani argument pravlasti Srbov. Nárokujú si azda Maďari na Kazašskú púšť? Alebo Angličania na Normandiu? V týchto veciach ešte stále žije duch Paríža 1919. S prehratými mocnosťami sa narábalo neadekvátne a pritvrdo. A preto teda Kosovo bolo prisúdené Kráľovstvu SHS, Južné Tirolsko Taliansku, Slováci majú umelo vytvorenú hranicu až po Dunaj a Ipeľ a zostáva tu 10% menšina Maďarov, to isté je v Sedmohradsku, preto je Alsasko a Straßburg vo Francúzsku. Ale prečo neprekonať takéto historické pochybenia? Prečo miesto podpory slobody sa držíme konzervatívne vytvorených modelov, ktoré môžu byť prehnité a dávno prekonané?

Pán minister, prosím Vás, porozmýšľajte o tom, čo som Vám tu napísal, myslím to vážne. Väčšina štátov, ktoré sú naozaj demokratické, nezávislosť Kosova uznalo, aj na priek tomu, že to nebolo v súlade so všetkými pravidlami. Výnimkou sú iba Španieli, u ktorých má demokracia snáď o 10 - 15 rokov dlhšiu históriu ako u nás, a tí sa zas boja Baskov. V skutočnosti podporujem aj nezávislosť Baskicka, lenže nie spôsobom, akým to chce dosiahnuť ETA. Nepodporilo Rumunsko, takisto mladý štát, boja sa snáď Maďarov, tak ako Slováci? Zrejme ten Trianon nebol najlepším riešením. Izrael a Cyprus majú dve vojenskou silou založené republiky na ich území, je teda samozrejmé že sa podpory slobodného Kosova boja. Ale my sa nemusíme, pán minister. Prosím Vás, ešte raz, ako človeka, ktorý si váži slobodu, podporte nezávislosť Kosova.

Nech už bude Vaša odpoveď akákoľvek, stále Vám prajem mnoho úspechov v pracovnom i rodinnom živote, mnoho šťastia, pevné zdravie, veľa lásky a božieho požehnania. Držte sa, pán Minister!

 S úctou: Maroš Cuník

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?