Kto hovorí pravdu? Beňová či Lipšic?

Autor: Maroš Cuník | 14.9.2015 o 7:30 | Karma článku: 5,95 | Prečítané:  1083x

V nedávnej dobe som zachytil diskusiu na tému hlasovania v Európskom parlamente o kvótach. O správe informovali viaceré internetové portály a vyjadrenia k nej som zachytil i na Facebooku. 

Jednotliví politici sa ako obvykle nedokázali zhodnúť na tom, kto vlastne obhajuje záujmy Slovenska. Bežný občan sa mohol nechať vírom informácií strhnúť tak, že nevie ktorá bije, Dostalo sa im do uší, že niektorí poslanci Europarlamentu za Smer podporili zavedenie kvót. Podľa agentúry SITA (dostupné na Pravde, Noviny.sk) Monika Flašíková Beňová pred poslancami Európskeho výboru NRSR tvrdila, že "europoslanci za Smer nehlasovali v Európskom parlamente za zavedenie kvót pre utečencov". Poslanec Národnej Rady Daniel Lipšic mal kontrovať, že Europoslanci za Smer "za zavedenie kvót v europarlamente hlasovali". Prvý krát v apríli a potom opäť v stredu i vo štvrtok (9. a 10. septembra). Aktuality.sk priniesli aj výsledky spomínaného hlasovania v Europarlamente. Na prvý pohľad to vyzerá, že skutočne traja zo štyroch poslancov Smeru hlasovali za.

Kde je teda pravda? Túto otázku sa iste pýtali mnohí. Ak to čítajú takí, ktorí chcú rýchlu a jednoduchú odpoveď, hovorím, že do istej miery mali pravdu obaja. Táto odpoveď je však veľmi okresaná, pretože je táto záležitosť o niečo komplikovanejšia. Myslím si, že si zaslúži objasnenie. Pokúšam sa o neho nižšie. Väčšinu vecí, ktoré tu napíšem budú fakty, ktoré si môže každý aj sám dohľadať. Ak sa budem pokúšať hodnotiť to, kto má v tomto spore pravdu, vyzývam čitateľa, aby si situáciu a tvrdenia jednotlivých politikov k tejto téme zhodnotil aj samostatne. V tomto spore nechcem byť advokátom ani Smeru ani jeho oponentov. Podobne, text si nedáva úlohu hodnotiť vhodnosť kvót ako spoločného opatrenia Európskej únie, a už vôbec nechce komentovať efekty, ktoré by utečenci mali slovenskej a európskej spoločnosti priniesť. Chcel by som len túto diskusiu trochu fakticky sprehľadniť.

Ak tvrdíme "poslanci Smeru hlasovali za kvóty" musíme si toto tvrdenie rozdeliť na drobné.

Ako hovorí poslanec Lipšic, hlasovalo sa niekoľkokrát. Nesledoval som posledný vývoj na Európskom výbore NRSR, ale predpokladám, že aprílové hlasovanie nie je to, o ktorom sa dnes bavíme. Predpokladal by som, že sa na výbore poslankyňa Flašíková-Beňova medzitým objavila, aby prípadne vysvetľovala postup slovenských poslancov. Preto toto hlasovanie vynechávam z textu. 

Prvé hlasovanie

Pozrime sa teda na hlasovanie v stredu. Je dôležité povedať o čom sa hlasovalo. Európsky parlament oficiálne hlasoval o "[l]egislatívn[om] uznesen[í] Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka". Názov môže vyzerať hrozivo oficiálne. Je dôležité si uvedomiť niekoľko faktov.

Legislatívu iniciatívu, teda právo predkladať "európske zákony" má Európska komisia, teda inštitúcia, ktorá má v prvom rade brať do úvahy záujmy Európskej únie ako celku. Komisia prekladá návrh nového zákona dvom inštitúciám, Za prvé Európskemu parlamentu, o ktorom je reč. Za druhé je to Rada Európskej únie. To je orgán, v ktorom sa stretávajú ministri zo všetkých krajín, podľa svojich rezortov. Dôležité sú to dve veci: za prvé, o znení návrhu sa diskutuje v obodvoch orgánoch. K návrhu Komisie môže v jednotlivých čítaniach legislatívneho procesu predkladať svoje pozmeňujúce návrhy jak Európsky parlament, tak Rada EÚ. Postup je obyčajne ten, že Rada EÚ zhodnotí návrh Komsie, prípadne ho pozmení a odovzdá ho Parlamentu. Ten o návrhu Rady EÚ diskutuje, opäť ho môže pozmeniť, a svoje znenie potom vracia naspať Rade EÚ. Tento proces sa môže zopakovať neikoľkokrát, a preto sa aj zdá, že riešenie tak dlho neprichádza. Druhá dôležitá vec je, že,obidve inštitúcie musia kladne hlasovať za prijatie konečného návrhu. Logicky, tento návrh musí byť totožný.

Európska komisia teda predložila istý návrh. Už v máji tohoto roku predstavila návrh migračnej politiky. Ten hovoril viac menej o nutnosti zaviesť mechanizmus, ktorým by sa mohlo pomôcť najmä Taliansku a Grécku v ich úsilí utečencov zachytiť, evidovať a nakladať s nimi v rámci európskych pravidiel. Jednotlivé orgány (teda Rada EÚ a Parlament) navrhovali svoje úpravy. V stredu sa malo hlasovať o konečnom znení od Európskeho parlamentu, ktoré má byť predložené Rade EU k "spoluschváleniu", keďže je potrebný súhlas oboch inštitúcií.

Konečne sa dostávame k meritu veci. V pôvodnom návrhu, ktorý Parlament i Rada EÚ dostali od Komisie sa otázka prerozdeľovacieho mechanizmu objavila. Nehovorí však doslovne o kvótach, posúďte sami: "Návrh bude zahŕňať dočasný distribučný systém pre osoby, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, aby sa zabezpečil spravodlivý a vyvážený príspevok všetkých členských štátov. Prijímajúci členský štát bude zodpovedný za preskúmanie žiadosti v súlade s platnými pravidlami a zárukami". Podobne sa toto slovo nevyskytlo ani v predkladanom okomentovanom a pozmeňenom návrhu Rady EÚ, ktorá ho predložila Parlamentu k diskusii. Tá totiž navrhovala, že na riešenie kapacitnej krízy evidovať a vybavovať žiadosti o azyl v Taliansku a Grécku ostatné štáty "uvedú počet žiadateľov, ktorí môžu byť relokovaní na ich územie okamžite". Môžeme tvrdiť, že sa jedná o dobrovoľný prístup, o ktorom rád hovorí premiér Fico (napr. HNonline, .týždeň).  Až Európsky parlament zakomponoval frázu "záväzné kvóty" do svojho návrhu. Ani tam však znenie nie je úplne čiernobiele. Pozmeňujúci návrh totiž hovorí, že "[č]lenské štáty by sa mali dohodnúť na záväzných kvótach na rozdeľovanie týchto osôb.".

Preto ak poslankyňa Flašíkova Beňová tvrdila, že poslanci Smeru za kvóty nezahlasovali, z istého pohľadu s ňou môžeme súhlasiť. Prijatý návrh totiž hovorí len o tom, že členské štáty by sa mali na kvótach dohodnúť. Ak poslankyňa Flašíková Beňová premýšľa v takýchto jemných nuansách, jej tvrdenie môžeme v určitom zmysle prijať.

Zároveň však musíme uvažovať v širších súvislostiach. Parlament svojím hlasovaním vyjadril stanovisko, že kvóty by mali existovať. Vyslal tak správu, že k ich zavedeniu existuje zo strany Parlamentu politická vôľa, a preto nebude stáť v ceste. Z tejto strany má pravdu poslanec NRSR Lipšic, ak tvrdí, že poslanci Smeru za kvóty zahlasovali.

Pozrime sa však ešte, kto teda ako hlasoval. O jednotlivých pozmeňovacích návrhoch k celému návrhu sa hlasovalo osobitne. O pozmeňujúcom návrhu, ktorý spomína kvóty, tak ako píšem vyššie, hlasovali poslanci Smeru nasledovne: poslankyňa Smolková a poslanec Maňka hlasovali proti tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Poslankyňa Flašíková Beňová a poslanec Zala sa zdržali. 

Ak poslankyňa Flašíková Beňová tvrdí, že poslanci Smeru za kvóty nehlasovali, a odkazuje sa pritom na hlasovanie o tomto pozmeňujúcom návrhu, tak sa nazdávam, že sa nejedná o jemné nuansy, ale o cynizmus a demagógiu. Tvrdím tak preto, lebo hlasovanie o tomto konkrétnom pozmeňovacom návrhu malo iba rozhodnúť, či sa tento bod dostane do konečného znenia návrhu Parlamentu. Keďže väčšina ostatných členov Európskeho parlamentu tento pozmeňujúci návrh podporila, dostal sa i do konečného znenia. Do hlavy poslankyne Flašíkovej Beňovej však nevidím, preto neviem fakticky rozlíšiť, či sa z jej strany jedná o jemné nuansy alebo o demagógiu. Čitateľa a voliča nechávam použiť vlastný rozum.

O konečnom znení spomínaného návrhu Parlamentu, ktorý obsahoval i citovanú stať o povinných kvótach, sa hlasovalo na záver. Za celý návrh Parlamentu hlasovala poslankyňa Flašíková Beňová a poslanci Maňka a Zala. Poslankyňa Smolková sa zdržala.

Definitívna odpoveď teda znie, že v prvom spomínanom hlasovaní v stredu 9. septembra zahlasovali traja zo štyroch poslancov Európskeho parlamentu za stranu Smer za prijatie "[l]egislatívne[ho] uzneseni[a] Európskeho parlamentu". To hovorí, okrem iného, že by sa členské štáty "mali dohodnúť na záväzných kvótach na rozdeľovanie" utečencov.

Druhé hlasovanie

Poslanec Lipšic tvrdil, že aj vo štvrtok poslanci Smeru hlasovali za zavedenie kvót. Opäť sa pokúsme pozrieť o niečo hlbšie do tohto problému.

Vo štvrtok sa v Parlamente hlasovalo o uznesení. Uznesenie nemá záväzný charakter, malo by skôr slúžiť na vyjadrenie zámeru konať v nejakej oblasti. Parlament môže prijať takéto nezáväzné uznesenie bez konzultácie s ostatnými orgánmi, ako sú Komisia či Rada EÚ, ktoré spomínam vyššie. 

Uznesenie však ukazuje pozíciu parlamentu, a preto môže mať vplyv na ďalšie smerovanie určitej politiky, najmä preto, lebo jeho prijatie ukazuje vôľu Parlamentu činiť nejaké konkrétne kroky.

Pozrime sa teda na samotný text tohoto uznesenia. Je nutné povedať, že fráza "záväzné kvóty" v texte chýba. Parlament sa mimo iné uzniesol na nasledovných veciach: Európsky parlament "víta iniciatívy Komisie o premiestňovaní a presídľovaní, [...] podporuje oznámenie zo strany Komisie [o] mechanizm[e] trvalého premiestnenia". Ďalej "Európsky parlament dôrazne podporuje záväzný mechanizmus premiestňovania [a] záväzný systém rozdelenia žiadateľov o azyl medzi 28 členských štátov, pričom sa použije spravodlivý, povinný rozdeľovací kľúč zohľadňujúci perspektívu integrácie a potreby a osobitné okolnosti samotných žiadateľov o azyl".

Ak by sa poslankyňa Flašíková Beňová odvolávala len na tento text, tak sa s ňou z určitého pohľadu opäť dá súhlasiť. Fakticky sa totiž o kvótach opäť nehlasovalo. Záleží však na tom, ako si vyložíme frázy ako "mechanizmus trvalého premiestnenia", či "povinný rozdeľovací kľúč". Interpretáciu znova nechávam na čitateľovi a voličovi. 

Opätovne však dodávam,, že signál, ktorý Európsky parlament vyslal, sa javí ako ústretový ku kvótam. Ak preto poslanec NRSR Lipšic tvrdí, že za kvóty poslanci Smeru hlasovali aj vo štvrtok, nemôžeme mu veľa vyčítať.

Pre úplnosť sa pozrime ako sa vlastne hlasovalo. Výsledok je rovnaký ako v stredu, pretože poslankyňa Flašíková-Beňová a poslanci Maňka a Zala uznesenie podporili, zatiaľ čo poslankyňa Smolková sa zdržala.

Zhrnutie a záver

Zhrnutie teda je, že traja zo štyroch poslancov Smeru skutočne podporili tendenciu Európskej únie zaviesť povinné kvóty na prerozdeľovanie utečencov z najviac zasiahnutých krajín. Ak poslankyňa Flašíková Beňová obviňuje poslanca NRSR Lipšica z klamania (Aktuality.sk), z hľadiska korektnosti by mala uviesť, za čo teda poslanci za Smer hlasovali, ak nie za kvóty. To, že traja zo štyroch podporili návrhy je totiž neodškriepiteľné.

Ak by poslanci Smeru chceli s čistým svedomím tvrdiť, že za kvóty nehlasovali, mohli sa zachovať ako ich socialistický kolega Jan Keller, zvolený za českých sociálnych demokratov (ČSSD). Ten totiž skutočne hlasoval vo všetkých spomenutých hlasovaniach proti návrhom, Môže tak bez výčitiek tvrdiť, že za kvóty nehlasoval, a nikto mu to nemôže odoprieť. 

Na Slovensku je utečenejcká kríza údajne témou č. 1. Ako uvedomelý občan Európskej únie som si v dnešnej informačnej dobe našiel čas stráviť niekoľko minút analýzou toho, čo sa vlastne stalo. Veď Európska únia je aj naša, slovenská, a Slovenčina je úradným jazykom. Všetky zdroje, na ktoré som sa odkazoval sú preto dostupné aj pre každého, kto vie po slovensky.

Iste, väčšina súčasnej dospelej populácie chodila do školy ešte v čase, keď sa o Európskej únii snáď ani neuvažovalo, a preto o nej majú len chabé vedomosti. Avšak legislatívny proces je na európskych stránkach dohľadateľný, a dá sa preto vždy overiť, čo jednotliví politici tvrdia. Ak by bol tento blog zjednodušenou cestou pre tých, ktorí by mali problém si tieto veci dohľadať osobne, budem rád ak túto funkciu splní. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?